Po dvojhodinovom spánku sadám opäť za PC a snažím
sa ešte narýchlo dokončiť začatú prácu z večera-kopírovanie a ukladanie GPS
súradníc našich alpských cieľov nasledujúcich dní.

Keďže sa blíži čas nášho plánovaného stretnutia a spoločného
odchodu s Radom zo Zvolena o 4:30 a Rado sa mi stále nehlási,
zisťujem, že mi ,,exla" SIM karta v tom najnevhodnejšom čase. Ešteže mám
vždy od Soničky z Orange rezervné ;) . Keď sa mi podarí ,,oživiť" mobil a spojiť
sa s Radom,  ten je už pred Trnavou.
Nám tým vzniká nový problém-ako teraz odviezť ešte veľký stan pre všetkých pre
prípad nepriaznivého počasia. Už v miernom strese časť hádžem na strešný
stan a zbytok deťom na zadné sedačky.

Vo Vlčkovciach pred Trnavou prehadzujeme niektoré veci
do Tomášovho Amaroku, ktorý nás zostal aj s bratom Marekom čakať na
diaľnici.

Ďalej si to už doslova ,,pálime" do Devínskej Novej
Vsi pred fabriku Volkswagen. Narýchlo sa zvítavame s ďalšími troma touareg-posádkami
Rada a Viki Víglaských, Petra a Jolči Muczkových a Marka, Markéty a Karolínky
Rajových. 

Púšťame sa do polepenia Touaregov. Pomáhajú úplne
všetci. Ale aj tak to bola otázka dvoch hodín :(

Prichádza mi sms od Bekiho, ktorý sa ospravedlňuje, že
nemôže s rodinou prísť  a pridá
sa ku nám až o niekoľko dní vo Francúzsku.

Presúvame sa pred hlavnú bránu,..stylujme autá na
fotenie,..rýchle fotenie aj za pomoci zamestnankyne fabriky :),..sadáme do áut a vyrážame s trojhodinovým
meškaním oproti plánu za našim alpským dobrodružstvom. Čaká nás cca 12 hodinový
presun a 1200 km ku miestu zrazu s ďalšími dvoma posádkami.

Za Bratislavou kupujeme ešte rakúske diaľničné známky
a konečne sa snažíme opustiť Slovensko. Samozrejme na hraničnom priechode
prebieha razia na vývoz a pašovanie domácich zvierat a tak nás samozrejme policajti
odstavujú a s otázkou : ,,prevážate nejaké domáce zvieratá" sa začína naša
konverzácia. Keďže Dido (náš Yorkshire) práve spal a nesnažil sa v tom
momente štekať a hrýzť ,,narušiteľa", tak som to preventívne zobral s humorom
a ukončil som našu konverzáciu odpoveďou, že ,,jediným veľkým
zvieraťom v aute som ja" :) ..a tak nám bez
zbytočnej byrokracie zaprajú šťastnú cestu a môžeme pokračovať ďalej.

Cesta ubieha v celku v pohode a zabávame
sa vykecávaním do vysielačiek...keďže u mňa sa začína prejavovať spánkový
deficit a nepomohlo ani pár plechoviek s názvom R.Bull :( , tak si robíme povinne niekoľko prestávok..

Do Susa dorážame už po tme. Na mieste zrazu pred
Lidlom nachádzame piknikovať Janku a Romana Hromníkových a Peťu s Tomášom
Ludkových. Zvítavame sa a hneď pokračujeme ďalej v jazde smerom do
hôr do miesta tábora. Tesne pred cieľovými súradnicami nad kameňolom nad Susa
zisťujem, že realita a satelitné snímky oblasti sa dosť líšia a pre vymyté
hlboké rigoly po zime je cesta neprejazdná a tak velím ústup. Zakempujeme
na odpočívadle vedľa cesty v horách pod vodnou nádržou. Rozkladáme a staviame
stany,...do polnoci padá za obeť pár frťanov na ,,dobrú noc"..

Dobrú noc všetkým na Slovensko...