Po včerajšom celodennom presune zo Slovenska až
k západným taliansko-francúzskym hraniciam a najazdením cca 1300km
sme si dopriali neskorší budíček. Alpy nás vítajú krásnym slnečným počasím.

Prvá vstala Janka a hneď z rána začína
,,loviť" fotoaparátom naše nevyspaté tváre :) . 

Po rannej hygiene a raňajkách zo slovenskej
a českej ,,špajze" zvolávam prvú rannú poradu. Keďže priveľa demokracie
niekedy škodí tak vlastne len všetkých oboznamujem s dnešným plánom a tak
všetci s ním jednohlasne súhlasia :) .

Balíme tábor a dávame sa na zostup z miesta
tábora v horách smerom do Susa. Po okreskách sa pomaly presúvame
k južnému portálu historického tunela Frejús. Odtiaľto začíname výstup
k našej prvej dnešnej méte a tou je priesmyk Sommelier. Prvé
kilometre zdolávame lesom cez chatovú oblasť úzkymi asfaltkami. Postupne však asfalt
začína striedať jemná šotolina. Po prekonaní nadmorskej výšky cca 1500m n/m
začína miznúť les a nám sa odokrývajú prekrásne alpské scenérie. Po
prekonaní dvojtisícovej výškovej hranice sa začína dosť rázne meniť aj
charakter ,,cesty", teda ak sa to tak vôbec dá nazvať :) . Cesty sú užšie, majú skalnatý
podklad, ktorý je ,,obsypaný" šotolinou, sú tesané nad sebou a s nespočetnými
180°,,vracačkami".

Pre milovníkov prírody a tiež offroadu jednoducho
niečo krásne, jedinečné, neopísateľné.. ;) Neskutočne si to užívame
a kocháme sa výhľadmi.

Po dosiahnutí hranice 2500m n/m sa nám situácia trocha
komplikuje. Nie každá ,,vracačka" sa dá vyjsť na jeden-krát. Dosť často
preventívne pomáham s navigovaním pri ich prejazdoch, nakoľko mi veľmi
záleží, aby sme sa všetci vrátili domov v poriadku a tiež aj
s nepoškodenými vozidlami.

Zabrať nám dáva každé jedno vyhýbanie sa protiidúcemu
vozidlu, keďže šírka cesty je cca 2,5-3m. Z jednej strany prudký zráz
a z druhej skalná stena. ,,Zápasíme" doslova s každým
centimetrom. Situácie hlavne pre silné povahy a pevné nervy ;)

Hranicu 3000m n/m sa nám žiaľ pokoriť pre spadnutú
lavínu nepodarilo :(  Zostávame
doslova pred jej dvermi vo výške 2975 m n/m.

I keď počas výstupu padli veľakrát silné reči, že
ak tam bude spadnutá lavína, tak si ju odhádžeme a cieľ dosiahneme! ..že
Markéta :) ..manuálne pracovať
sa dnes nechcelo nikomu :)

Žiaľ aj teplota v okamihu veľmi klesla
a okrem smiešnych +3°C sme koncom júla zažili aj sneženie s dažďom a krúpami.

Po rýchlom spoločnom fotení velím na zostup. Predsa
len v údolí Oulx bolo ešte ráno príjemných 26 °C ;)

Zostup je ešte komplikovanejší a musíme byť ešte
viac opatrnejší, nakoľko po daždi a snežení sú skaly dosť klzké.

Roman nám predvádza jeho offroadové schopnosti so
svojim Jeepom a využíva na zjazdy niektoré ,,skratky" :)

Zídeme na hranicu 1500 m n/m a odstavujeme autá na
krásnej čistinke so stolíkmi a lavičkami. Ani sa nestihneme poriadne
vybaliť a už sú pri nás miestny rangers a upozorňujú nás, aby sme si
autá preparkovali na cestu a neničili im flóru. Samozrejme hneď poslúchame
a preparkovávame. No keby to bolo na Slovensku, alebo Česku, tak by
to bolo na 100% už s príspevkami do štátnej pokladne :( ..jednoducho je to iný národ
a iná mentalita..

Ďalšou našou métou pre dnešný deň je pevnosť Monte Jafferau. A tak sa po pikniku vydáváme na výstup ku nej. Zo subjektívneho
hladiska zvolená trasa pre výstup k pevnosti vo výške 2800 m n/m a
prekonanie výškového rozdielu 1700m po zjazdovke sa mi zdala doma za PC ako celkom
dobrá voľba, avšak  samotný výstup je s pribúdajúcimi
výškovými metrami stále viac a viac technicky náročnejší. Začínajú sa objavovať
prvé technické problémy. Na Tomášovom Jeepe pre nezaradenú redukciu pri výstupe
sa abnormálne zvyšuje teplota oleja. Dobre zabrať dostávajú aj oba Touaregy
prvej generácie 2,5 TDI pri doslova nekonečnom stúpaní 50% až 100% (45°) po
skalnatom podloží. Pre plne expedične vybavené a naložené Touaregy dostávajú
motory s výkonom 128kW riadne zabrať a zvyšovanie teploty neminie ani ich.
Ale klobúk dolu pred všetkými! Všetci sme to zvládli. Markovi však začína
blbnúť rozvodovka a začína byť celkovo dosť nesvoj.  Asi po 1,5 hodine sa dostáváme na vrchol k pevnosti.
Robíme pár pamätných foto a dáváme sa na zostup k pevnosti v ktorej plánujeme
prenocovať. Zostup je taktiež dosť adrenalínový, keďže padla hmla a cestičky sú
niečo viac širšie, ako naše vozidlá. Takže sa presúvame veľmi pomaly a opatrne.
Medzitým sa spustí dážď. A taký to mohol byť krásny deň!

Prichádzame k pevnosti a
zisťujem, že pre našich 7 áut tam už miesta nebude, keďže nás predbehli s byvakovaním
iné OFF posádky. Vyberám sa hľadať ďalšiu pevnosť, keďže som si robil aj
záložný plán a neďaleko by mala byť ďalšia.

Vchádzame do strašne úzkého a
nekonečne dlhého, kľukatého a tiež aj výškovo členitého tunelu. Uff..!!
Nerozhádže ma hocičo, ale toto bolo aj na mňa veľa..Po nekonečnej asi 10 minútovej
jazde prichádzame ku koncu tunela.  Ten
je však zadebnený! Normálne nechápačka a už v duchu premýšľam, ako budem
taký kusisko a v úplnej tme cúvať  :( ..v tom zbadáme z ľavej strany odbočku a tou sa dostáváme von..normálne
že HURÁ! ..no to treba jednoducho zažiť a vidieť. A je to až smiešne, ako sa
mohli inžinieri pri razení toho tunela zmýliť, lebo ako sme si potom všimli,
tak zadebnená časť tunela skončila nad roklinou :)

Pokračujeme ďalej úzkou cestičkou
v hľadaní pevnosti. V tom za zákrutou zisťujem, že na ,,cestičke" je
spadnutý balvaník o veľkosti ½ Touarega! Tak ale sklopím späťáky a pokúsim sa
ho obísť! ..no a ono to vyšlo..a Touareg sa tadiaľ mestil :) sice ľavý
späťák doslova ,,lízal" skalu a pravé kolá boli cca 15-20cm od kraja rokliny o
hĺbke-no radšej nehovoriť! :(

Pevnosť onedlho nachádzame a
hlásim do vysielačky, nech sa všetci presunú týmto smerom. Zároveň ich
informujem o ich budúcom doslova neskutočnom a neopakovateľnom zážitku v tuneli
a tiež obchádzaní skaly.

Narýchlo staviame Touareg klubové
iglu, preparkujeme všetky autá a dáváme sa na prípravu spoločnej večere a k tomu
dáváme aj niečo na zahriatie do dažďa.

Krásny alpský kolorit nám ešte z večera
dotvára stádo oviec, kôz s typickými zvoncami a strážne psy.

Dobrú noc...