...že alpský kolorit!?...že krásny!?...že stádo oviec!?...a
ešte aj so zvoncami!?

...to akože kto povedal?! ..zbijem ho!!

Tie provokačné ovce a kozy akoby to robili celú
noc naschvál a zvonili tými zvoncami jedna viac než druhá! No išlo ma
z toho celú noc poraziť! ..teda nie len mňa, ale všetkých! ..už sme nad
ránom pomýšľali s Marekom nad vražednou ,,výpravou" ku stádu...

Takže ráno je síce krásne slnečné, ale všetci sme
nevyspatí.

Rado robí zasa, teda ako každé ráno, čiastočný
striptíz pri teplote 10°C..! No ide ma z neho poraziť! :) ..radšej sa ešte znovu zapínam do
teplého spacáku!

Janka, ako správny expedičný paparazzi zasa loví
,,kompromitujúce" zábery hneď z rána...no a ostatní sa snažia dospať
aspoň pár minút..

Po raňajkách balíme tábor. Marek s Markétou mi
oznamujú svoj zámer s návratom domov pre technické problémy s autom. Po
krátkej debate so mnou však menia svoje rozhodnutie ;)

Dávame sa na zostup z hôr do Susa. Cestou sa
snažíme zistiť, kde je nejaká pekáreň. Žiaľ nepodarilo sa :(

Pokračujeme ďalej smerom do Francúzska. Pôvodnú
OFF-trasu vypúšťam a volím kultivovaný presun k priehrade Mont Cenis.
Celou cestou zo Susa k priehrade nám prší. Normálne ma tam hore chce asi
niekto ,,nasrať" :( . Po príchode
na miesto sa však počasie umúdrilo. Som rád! ..už som sa v duchu
,,vyhrážal", že sa týždeň nemodlím :)

Mraky nám postupne odkrývajú nádherné panorámy. O kráse
a farbe  vody v priehrade ani nehovorím...
jednoducho nádhera.

Prezeráme múzeum na brehu priehrady. Spravíme niekoľko
fotiek a tiež zopár selfie, sfotíme aj 3 preživšie Hannibalove slony
z 37-ich a velím na odchod.

Dávame si kolečko okolo priehrady a hľadáme medzi
pasúcimi sa kravičkami po brehoch tú ,,pravú alpskú"...teda fialovú...no nemáme
dnes šťastie a tak Milka zostáva naďalej tabu :( ...začínam si vážne lámať hlavu,
ako to deťom vysvetlím :(

Zastavujeme uprostred priehradného múru a snažíme
sa spraviť pár fotiek. Na priehrade je však neskutočný ,,prievan" a zimaaaa,
a tak rýchlo sadáme do áut a vraciame sa späť do Talianska. V
Giaglione sme videli vedľa cesty malú pekárničku, tak sa zastavujeme nakúpiť
čerstvé pečivo. V Susa dopĺňame palivo a vydávame sa  opäť do hôr smerom  k priesmyku Colle dele Finestre. Výjazd
nekonečnými serpentínami najprv asfaltkami a následne šotolinovými
cestičkami sa zasa prejavuje na technickom stave vozidiel. Asi v 2/3 cesty
sa Tomášovi, Petrovi a Markovi zasa zvyšuje teplota. Markovi ešte
k tomu začína vynechávať motor :( . Po cca ½
hodinovej prestávke pokračujeme ďalej v ceste k vrcholu. Ďalej to už
autá zvládajú v pohode.

Po pár pamätných fotkách pokračujeme v ceste
ďalej smerom k historickej La strada dell Assieta. K jej začiatku
prichádzame 5 minút pred 17 hodinou. Stihli sme to len tak tak. O 17
hodine závoru zamkýnajú a otvoria ju až o 2 dni z dôvodu
regulácie dopravy na tejto historickej ceste. No neviem, čo som komu urobil,
ale aj v tomto roku ju prechádzame v daždivom počasí. A zasa
z krásnych panorám nevidíme nič moc :( . ...padá protestné
vnútorné rozhodnutie-dva týždne sa nemodlím! :)

Po krásnych hrebeňovkách sa dostávame až
k olympijskému stredisku Sestriere z roku 2006. Schádzame dolu do
strediska. Nasleduje zopár fotiek a presúvame sa k miestu táborenia.
Vtom Marek hlási ďalší technický problém...vibrácie od podvozku :( . Pokúšam sa nájsť čo najrýchlejšie
najbližšie miesto na táborenie. Keďže som nenašiel minuloročné táborisko,
zatáboríme pod olympijskou bobovou dráhou. Staviame už automaticky klubové iglu
a dávame sa na prípravu večere.

Všetci konštatujeme, že super tábor...panorámy pekné,
prostredie čisté, potôčik žblnkoce kúsok od nás...a hlavne žiadne ovceeee a
kozyyy so zvoncamiiiiiiii ;)

Deň dorážame rôznou ohnivou vodou a nakoniec Petrovým
neidentifikovateľným nápojom, po ktorého požití začínam mať problémy s
rovnováhou :)

Dobrú nocc...